Ako vykonať simulačnú analýzu?

Je však potrebné vykonať simulačnú analýzu — Predtým, ako sa simulácia uplatní v reálnom svete, je však potrebné vykonať simulačnú analýzu, aby sa zaistilo, že zmeny budú prospešné.

Teória frontov je pre mnohých priemyselných inžinierov obzvlášť zaujímavá. Aj keď teóriu čakania vo fronte je možné použiť prostredníctvom operačného výskumu, digitálna simulácia je ďalšou technikou, ktorá slúži na rozobranie problému vo fronte. Predtým, ako sa simulácia uplatní v reálnom svete, je však potrebné vykonať simulačnú analýzu, aby sa zaistilo, že zmeny budú prospešné. Tento článok vám ukáže, ako vykonať správnu simulačnú analýzu.

Kroky

1

Napíšte vyhlásenie o probléme: Tento krok je zásadný. Aby bola simulácia efektívna, musí vyriešiť správny problém. Pozrite sa na systém a jeho nedostatky a sformulujte vyhlásenie o probléme.
2

Vyberte vstupné premenné a entity: Pomocou príkazu problém vytvorte entity a premenné pre simuláciu. Entity sú telá simulačných stôp. V prípade modelu supermarketu môžu byť entitami ľudia. Existujú dva typy premenných. Rozhodovacie premenné sú premenné, ktoré môže ovládať programátor. Nekontrolovateľné premenné sú premenné, ktoré sú náhodné a dajú sa aproximovať, ale nie sú riadené programátorom.
3

Vytvorte obmedzenia pre rozhodovacie premenné: Začnite vytvárať obmedzenia1 pre rozhodovacie premenné. Ak chcete prispôsobiť simuláciu systému reálneho sveta, priraďte hodnoty a obmedzenia premenným, ktoré je možné ovládať.
4

Určte výstupné premenné: Stanovte, aké premenné chcete na výstupe simulácie. Počas tohto kroku zvážte svoje vyhlásenie o probléme. Co sa snazis riesit? Skúste naprogramovať výstupné premenné, ktoré sú dostatočne široké, aby vám pomohli problém vidieť. Ak by napríklad vašou jedinou výstupnou premennou bol čas čakania zákazníka, neuviedli by ste čas nečinnosti pokladníka a baggera. Bicykel nemôžete opraviť iba baterkou v tmavej miestnosti. Na úplné pochopenie problému potrebujete svetlo z každého smeru. Až potom môžete vidieť problém.
5

Zhromažďujte údaje zo systému v reálnom živote: Zhromažďujte informácie zo systému a vstupujte do simulácie. To sa dá dosiahnuť kombináciou stopiek, video dohľadu, počítačových výtlačkov a manuálneho zberu údajov (tj. Individuálnych záznamov, keď zákazník odíde v určitom časovom intervale)
6

Vývoj modelu: Vytvorte logický diagram/vývojový diagram, aby ste vizuálne videli priebeh simulácie. To vám pomôže vidieť a lepšie modelovať systém. Existujú dva prístupy k vývoju vývojového diagramu a nakoniec aj k simulácii. Zvolený modelový prístup bude nevyhnutne diktovať výstupy.
7

Vyberte simulačný softvér: Na spustenie modelu vyberte simulačný softvér. Možno budete musieť priradiť rôzne možnosti, napríklad generovanie náhodných čísel, ktoré by v simulácii pomohli modelovať náhodnosť reality. Softvér, ktorý si vyberiete, ovplyvní vašu simuláciu, preto vyberte najlepší typ pre vaše potreby.
8

Overenie modelu: Spustite simuláciu a porovnajte výsledky so skutočným systémom. Potvrďte, či sú nájdené údaje porovnateľné so skutočnými údajmi. Okrem toho skontrolujte, či je model v súlade s vašou počiatočnou logikou. Postavili ste model správne? Prepracujte svoju simuláciu, kým sa nebude podobať údajom z reálneho sveta.
9

Experimentovanie a optimalizácia modelu: Otestujte simuláciu, aby ste našli najlepšie možné riešenie problému. Skúste zmeniť niektoré z premenných. Vytvorte si graf všetkých zistení, aby ste videli všetky možné riešenia, pretože problémov môže byť viac ako jedno. Vy ako programátor sa rozhodnete pre najlepšiu možnú možnosť na základe svojich znalostí systému. Ak napríklad výstup simulácie naznačuje, že jedným riešením je pracovať 30 pokladníkov za smenu, vy ako programátor viete, že to pre obchod nie je ekonomicky možné. Musíte nájsť lepšie riešenie.
10

Implementácia výsledkov simulácie: Výsledky aplikujte na systém v reálnom svete po určení najlepšieho riešenia na základe zadávania údajov. Buďte pripravení vidieť zmeny vo funkcii systému.

Aké premenné chcete na výstupe simulácie — Určte výstupné premenné: Stanovte, aké premenné chcete na výstupe simulácie.

Tipy

Simulácii nepriraďujte príliš veľa premenných (rozhodovacích alebo nekontrolovateľných). Pri riešení problému používajte iba toľko premenných, koľko skutočne pomôže.
Variabilita hrá obrovskú úlohu v reálnom živote a tiež v simulačných modeloch. Cieľom v simulácii nie je eliminovať variabilitu, ale modelovať skutočný systém. Na generovanie náhodnosti použite v programe generovanie náhodných čísel.

Ak chcete prispôsobiť simuláciu systému reálneho sveta, priraďte hodnoty a obmedzenia premenným, ktoré je možné ovládať.

Varovania

Simulácia nemôže optimalizovať výkon vášho systému; môže popisovať iba výsledky otázok typu „čo keby“.
Simulácie nedokážu vyriešiť problémy. Môžu poskytovať iba informácie, z ktorých je možné vyvíjať riešenia.
Zber údajov je zásadný. Ak údaje2 nie sú presné, nemôžete poskytnúť presné výsledky. Zaznamenajte viacero súborov údajov. Čím viac údajov použijete, tým lepšie budú aproximácie a simulácie.

Veci, ktoré budete potrebovať

Simulačný softvér (napr. ARENA)

Prečítajte si tiež: Ako si zlepšiť angličtinu (pre študentov)?