Ako zostať pokojný, keď vám rodičia zle nadávajú?

Ak sa vaši rodičia hnevajú a zle vám nadávajú, existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste zostali pokojní. Je prirodzené, že vaše emócie narastajú, keď vám rodičia nadávajú, ale skúste sa zhlboka nadýchnuť, aby ste sa uvoľnili. Ospravedlňte svojich rodičov za čokoľvek, čo ste urobili zle a povedzte im, že sa pokúsite to už viac neurobiť. Hovorte jemným tónom, čo môže často pomôcť upokojiť sa aj vašim rodičom. Ak máte pocit, že sa chystáte stratiť nervy, požiadajte ich o krátky časový limit na upokojenie. Je rozdiel, keď ti rodičia vyčítajú niečo, čo si urobil zle a citovo ťa týrajú. Kričať na vás kvôli veciam, ktoré nie sú vašou vinou, nazývať vás menami a vyhrážať sa násilím, nie je nikdy v poriadku. Ak si myslíte, že vás vaši rodičia zneužívajú, povedzte to dospelému, ktorému dôverujete, napríklad učiteľovi, rodinnému priateľovi,alebo školský poradca. Ak chcete získať ďalšie rady, napríklad ako sa vysporiadať s tým, že vás rodičia potrestajú, čítajte ďalej.

Ak sa vaši rodičia hnevajú a zle vám nadávajú
Ak sa vaši rodičia hnevajú a zle vám nadávajú, existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste zostali pokojní.

Rodičia a ich deti si často v mnohých veciach nevidia z očí do očí. To sa niekedy vyrieši pokojnou diskusiou, ale inokedy jedna alebo obe strany začnú byť príliš emotívne. To môže viesť k kriku a hádkam. Keď je rodič v postavení autority, často často svojim deťom tvrdo nadáva, keď sú príliš rozrušené. Deti musia porozumieť pohľadu svojich rodičov a zostať pokojné, ak chcú problém vyriešiť.

Metóda 1 z 3: Rozhovor s rodičmi

  1. 1
    Počúvajte svojich rodičov. Počúvajte, kvôli čomu vám rodičia nadávajú. Uistite sa, že skutočne chápete, prečo sú rozrušení. Neprerušujte ich a nekričte, ale ukážte im, že počúvate, čo hovoria.
    • Počúvajte svojich rodičov a uistite sa, že sa im venujete naplno. Odložte telefón alebo čokoľvek iné, čo by vás mohlo rušiť. Nadviažte očný kontakt so svojimi rodičmi a tvárou k nim ukážte, že dávate pozor.
    • Neprerušujte svojich rodičov. Ak vám povedia niečo, čo vás mätie, urobte si to mentálne a opýtajte sa ich, keď vám dajú príležitosť hovoriť.
  2. 2
    Zostaňte čo najpokojnejší. Keď vám rodičia vyčítajú, je dôležité zostať čo najpokojnejší. V opačnom prípade môžu mať vaši rodičia pocit, že sa vzpierate. Snažte sa vyhnúť kriku, aj keď vaši rodičia kričia. Namiesto toho hovorte tichým a pokojným hlasom. To ukáže vašim rodičom, že sa s nimi pokúšate viesť serióznu diskusiu, namiesto toho, aby ste sa s nimi len hádali.
  3. 3
    Skúste pochopiť, prečo vám rodičia nadávajú. Pomohlo by ti to pochopiť, prečo ťa karhá. Ak vám to nie je jasné, mali by ste ich požiadať, aby to vysvetlili. Ak sa pýtate pokojne a pod kontrolou, môžu tiež reagovať pokojne.
    • Skúste povedať niečo ako: „Nie som si úplne istý, čo som urobil, aby som ťa rozrušil, ale rád by som to vedel. Môžete mi to prosím vysvetliť, aby som sa mohol pokúsiť problém napraviť?“
    Je dôležité zostať čo najpokojnejší
    Keď vám rodičia vyčítajú, je dôležité zostať čo najpokojnejší.
  4. 4
    Priznajte sa, ak ste porušili pravidlá. Existuje veľká pravdepodobnosť, že v danej situácii máte nejakú chybu. Neospravedlňujte sa za žiadnu časť, ktorú ste hrali, namiesto toho sa k nej úprimne postavte. Ak budete mať svoje zlomyseľnosti a budete sa snažiť ich napraviť, bude s vašimi rodičmi pravdepodobne príjemnejšie jednať.
    • Skúste povedať niečo ako: „Viem, že som porušil pravidlá. Urobím všetko pre to, aby boli veci správne.“
  5. 5
    Ospravedlňte sa za akékoľvek previnenie. Okrem toho, že vlastníte všetky chyby, ktorých ste sa mohli dopustiť, je tiež užitočné povedať, že vás to mrzí. Vyjadrite svojim rodičom, že vás mrzí, že ste porušili pravidlá. Pamätajte si, že skutočné ospravedlnenie zahŕňa aj vyriešenie problému a vážne úsilie, aby sa neopakoval.
    • Skúste povedať: „Ospravedlňujem sa za porušenie pravidiel. Budem sa snažiť, aby som pravidlá znova neporušil.“
  6. 6
    Povedzte im svoju stránku príbehu. Vaši rodičia nemusia poznať vašu stránku príbehu, preto je dôležité, aby ste sa o ne s nimi podelili. Uistite sa, že zadáte všetky podrobnosti, ktoré sú potrebné na pochopenie toho, prečo sa udalosť stala. Nejde o ospravedlnenie, ale o obhájenie toho, že ste pre svoje činy mali dôvod.
    • Ak ste napríklad boli mimo zákazu vychádzania, pretože váš najlepší priateľ dostal prázdnu pneumatiku, podeľte sa o to so svojimi rodičmi. Môžete dokonca ponúknuť, že zavoláte svojej priateľke, aby vám mohla potvrdiť, že to, čo hovoríte, je pravda.
  7. 7
    Požiadajte o ospravedlnenie na niekoľko minút. Ak sa zdá, že konverzácia nikam nevedie, môžete požiadať o ospravedlnenie na niekoľko minút. Dať si päťminútovú prestávku vo svojej izbe môže stačiť na to, aby ste si pozbierali myšlienky a upokojili sa.
    • Skúste povedať niečo ako: „Chcem o tom hovoriť, ale cítim sa trochu ohromene. Je v poriadku, ak si dám pár minút pre seba?“
Zostať pokojné
Deti musia porozumieť pohľadu svojich rodičov a zostať pokojné, ak chcú problém vyriešiť.

Metóda 2 z 3: akceptovanie dôsledkov

  1. 1
    Počítajte s tým, že môžete mať následky nad rámec karhania. Rodičia majú niekedy pocit, že stačí dobré karhanie, aby pochopili. Inokedy sa uchýlia k dlhšie trvajúcim metódam, ako je uzemnenie. Ak vás karhá za niečo, čo vaši rodičia berú veľmi vážne, majte na pamäti, že môže dôjsť aj k dodatočnému trestu.
    • Ak ste napríklad prišli domov ďaleko za normálny zákaz vychádzania, vaši rodičia vás môžu týždeň uzemniť a tiež skrátiť čas vychádzania.
  2. 2
    Na akékoľvek dôsledky reagujte pokojne. Skúste sa nerozčuľovať a nesťažujte sa na dôsledky, pre ktoré sa rozhodnú vaši rodičia. Čím viac sa nahneváte, tým je väčšia pravdepodobnosť, že si veci zhoršíte. Nezabudnite sa zhlboka nadýchnuť, ak máte chuť kričať alebo ukázať svoj hnev iným spôsobom.
    • Ak si skutočne myslíte, že trest je nespravodlivý, skúste povedať niečo ako: „Rozumiem, že sa chcete, aby som sa z tejto skúsenosti poučil. Tento trest však spôsobí, že prídem o narodeninovú oslavu môjho najlepšieho priateľa. Existuje môžeme akýmkoľvek spôsobom urobiť kompromis, aby som sa mohol ešte zúčastniť? "
  3. 3
    Opýtajte sa rodičov, ako podobné situácie v budúcnosti zvládnuť. Umožniť svojim rodičom, aby s vami prediskutovali lepšie voľby, vám veľmi pomôže. Ak budú mať pocit, že ste sa rozhodli zle, budú chcieť zabrániť tomu, aby ste to urobili znova. Čím vnímavejšie budete hovoriť o nich a počuť ich uhol pohľadu, tým menej budú cítiť potrebu karhať vás.
    • Skúste povedať niečo ako: „Chcem zaistiť, aby sa to už nikdy neopakovalo. Čo navrhujete, aby som urobil, aby sa zabránilo podobnej situácii?“

Metóda 3 z 3: rozpoznanie znakov zneužívania

  1. 1
    Neospravedlňujte sa za fyzické týranie. Fyzické týranie nie je disciplína. Je to spôsob, akým môže rodič presadiť svoju dominanciu nad dieťaťom alebo dospievajúcim a vzbudiť strach. Spravidla sa to deje z hnevu a frustrácie. Môžete rozpoznať fyzické zneužívanie jednoducho preto, že je akýkoľvek fyzický kontakt (napr biť, hryzenie, tlačiaci, atď.), Ktoré spôsobí fyzické zranenie alebo bolesť.
    • Majte na pamäti, že niektoré fyzické tresty sa nepovažujú za zneužívanie. Niektorí rodičia napríklad naplácajú svoje deti ako spôsob, ako ich potrestať.
    Čo si urobil zle a citovo ťa týrajú
    Je rozdiel, keď ti rodičia vyčítajú niečo, čo si urobil zle a citovo ťa týrajú.
  2. 2
    Uvedomte si rozdiel medzi karhaním a emocionálnym zneužívaním. Karhanie je forma disciplíny, ktorou je možné verbálne upozorniť, keď dieťa urobí niečo zlé. V niektorých prípadoch to môže byť privedené do zneužívajúceho extrému. Emocionálne zneužívanie je prítomné vtedy, ak rodič dieťa neustále znevažuje alebo hanbí. To má vplyv na sebavedomie dieťaťa a môže poškodiť budúce vzťahy a spôsobiť dieťaťu trvalé psychické problémy.
    • Bolo by napríklad rozumné, keby vám rodičia nadávali, ak vám v mobilnom telefóne nabehne obrovský účet. Nebolo by však vhodné, aby vás volali alebo vás obviňovali, že ste zdrojom ich finančných problémov.
  3. 3
    Naučte sa identifikovať sexuálne zneužívanie. Sexuálne zneužívanie je akýkoľvek sexuálny kontakt medzi osobou mladšou ako osemnásť rokov a osobou staršou ako osemnásť rokov alebo medzi oveľa mladším dieťaťom a oveľa starším dieťaťom. Ak má „karhanie“ alebo „trest“ nejaký sexuálny aspekt, jedná sa o sexuálne zneužívanie. Mali by ste ihneď vyhľadať pomoc.
    • Ak sa vás napríklad rodič dotkne spôsobom, ktorý vám spôsobuje nepríjemné pocity, môže sa to považovať za sexuálne zneužívanie.

Tipy

  • Ak sú vaši rodičia príliš rozrušení, aby hneď počuli vašu stranu, dajte im nejaký čas na vychladnutie.
  • Po karhaní vysvetlite svojim rodičom, aké to vo vás vyvoláva pocity, a prediskutujte spôsoby, ako by sa v budúcich nezhodách dalo zaobchádzať inak.

Varovania

  • Ak sa vaši rodičia zneužívajú alebo máte pocit, že ste v nebezpečenstve, urobte všetko, čo je potrebné, aby ste sa dostali zo situácie, potom zavolajte služby na ochranu detí (CPS). Urobte to LEN vtedy, ak ste zneužívaní.

Otázky a odpovede

  • Môj brat je urážlivý, ale mama ma neposlúcha, keď sa jej to snažím povedať. Hovorí mi len, aby som sa staral o svoje vlastné záležitosti. Čo mám robiť?
    Ak je tvoj brat v skutočnosti zneužívajúci, tvoja matka je zodpovedná za to, aby ťa pred tým chránila. Aj keď priamo neprispieva k zneužívaniu, mohla by vás zanedbávať. Skúste apelovať na iného člena rodiny, aby to prediskutoval so svojou matkou, a ak to nebude fungovať, mali by ste vyhľadať niekoho, kto by vám mohol pomôcť. Ak sa necítite nebezpečne, začnite rozhovorom s učiteľom alebo poradcom. Ak sa necítite bezpečne, zavolajte miestne ochranné služby pre deti.
  • Moja mama mi nedovoľuje hrať konkrétnu hru „Tanki online“. Ako ju prinútim, aby ma nechala hrať?
    Skúste sa pohádať so svojou matkou. Zistite, prečo nechce, aby ste hrali túto hru, a potom jej ponúknite vysvetlenie, prečo máte pocit, že by vám to malo byť dovolené. Vyriešte jej obavy z hry a snažte sa, aby jej to vyhovovalo. Nakoniec bude na nej, či si to rozmyslí alebo nie.
  • Čo mám robiť, ak ma matka udrie päsťou?
    Fyzické týranie je nezákonné a neprijateľné. Ak ste fyzicky týraní, mali by ste sa obrátiť na svoje miestne služby ochrany detí.
  • Skúšal som uvažovať s rodičmi, ale nešlo to. Začal som kričať a začali byť násilné. Čo mám robiť?
    Ak sú vaši rodičia voči vám násilní, mali by ste vyhľadať pomoc od miestnych ochranných služieb pre deti. Fyzické týranie sa môže veľmi rýchlo šíriť a stať sa veľmi nebezpečným.
  • Čo keď ma môj brat rád šikanuje?
    Súrodenci majú často veľmi odlišné povahy. To niekedy vedie k tomu, že sa jeden súrodenec snaží ovládať alebo si doberať toho druhého. O svojich pocitoch by si sa mal porozprávať so svojimi rodičmi a bratom.
  • Čo mám robiť, ak mi rodičia každý deň nadávajú, nech sa deje čokoľvek?
    Mali by ste si nájsť čas, kedy by ste sa s rodičmi mohli porozprávať. Nesnažte sa to robiť počas karhania, ale diskutujte, kým sú všetci pokojní. Povedzte im, ako sa cítite, a opýtajte sa, či existuje spôsob, akým by s vami mohli hovoriť bez toho, aby vám nadávali.
  • Nerozumejú mojim pocitom, čo mám robiť?
    Skúste naplánovať rodinnú večeru alebo inú príležitosť, kde si môžete všetci pokojne sadnúť. Vysvetlite im, ako sa cítite, a vyjadrite, že by ste chceli, aby boli vaše pocity pochopené. Určite k nim nepristupujte, ako keby robili niečo zle. Len im dajte vedieť, čo presne cítite.

Komentáre (2)

  • tina55
    Tento článok mi pomohol zachovať pokoj, ďakujem veľmi pekne.
  • tonylewis
    Uvedomil som si, že moji rodičia sú milí ľudia, ale keď sú nahnevaní, emocionálne zneužívajú. Môj otec je násilný, keď je rozzúrený. Našiel som spôsoby, ako pomôcť mame vyrovnať sa s jej hnevom, väčšinou tým, že som ju len počúval. Zdá sa, že je šťastnejšia ako predtým.
FacebookTwitterInstagramPinterestLinkedInGoogle+YoutubeRedditDribbbleBehanceGithubCodePenWhatsappEmail