Ako zavrieť čítanie?

Zhodnoťte formu a štruktúru textu. Keď sa pozeráte na základnú formu a štruktúru textu, zamyslite sa nad tým, ako to ovplyvňuje rozprávanie príbehu. Položte si otázku, či mohol byť príbeh vyrozprávaný v inom formáte a ako by mohol byť podaný z iného uhla pohľadu.

• Môžete byť napríklad blízko k čítaniu epickej básne. Báseň rozpráva príbeh, ale skutočnosť, že je napísaná skôr v poézii než v próze, môže príbehu uberať, a nie ho vylepšovať.
• Môžete tiež zvážiť, či je konkrétna forma alebo štruktúra nepopulárna alebo neobvyklá. Ak je text napísaný nejakou vzácnou formou, môže byť menej prístupný a môže narušiť príbeh alebo posolstvo, ktoré sa mu autor pokúša sprostredkovať.
• Zvážte tiež akékoľvek narušenia alebo rozdiely medzi používaním formulára autorom a tradičnou formou. Akékoľvek odchýlky od normy môžu byť určené na stanovenie konkrétneho tónu alebo môžu slúžiť účelu v rámci samotného písania. Ak si všimnete týchto odchýlok, zamyslite sa nad tým, či dielu pomáhajú alebo mu ubližujú.

Charakterizujte autorov štýl písania. Skvelí autori majú výrazný osobný štýl, ktorý vnášajú do svojej práce. Okrem toho sa konkrétny štýl môže viac hodiť pre jeden typ príbehu než pre iný. Interpunkcia, dĺžka vety a štruktúra odseku sú súčasťou štýlu spisovateľa.

• Napríklad, Ernest Hemingway napísal priame a stručné vety. Jeho štýl písania sa dobre hodil do akčných príbehov, ktoré napísal. Tento štýl písania však nemusí v romantickom románe fungovať veľmi dobre.
• Predpokladajme, že každý aspekt autorovho štýlu písania bol starostlivo a premyslene zvolený tak, aby slúžil príbehu ako celku. Položte si otázku, ako štýl funguje s predmetom a témou samotného diela.

V texte vyhľadajte vzory. Básnici a fiktívni prozaici častejšie používajú vzorce a opakovanie na posilnenie tém v diele alebo na zvýraznenie konkrétnych detailov. Vzory je možné použiť aj na vyvolanie konkrétnej nálady v čitateľovi.

• Keď identifikujete vzory, položte si otázku, prečo autor použil tento konkrétny vzor. Posúďte, či skutočne slúži účelu, ktorý autor zamýšľal, alebo pôsobí rušivo.
• Môžete si tiež všimnúť vzory v literatúre faktu, pokiaľ ide o konkrétnu položku alebo udalosť, ktorá sa neustále opakuje.

Posúďte vplyv autorovej voľby slova. Spomedzi všetkých nástrojov v súbore nástrojov pre spisovateľov môže byť výber slova najsilnejší. Najmä ak autor použil neobvyklý alebo archaický výraz, zamyslite sa nad tým, prečo bolo dané slovo zvolené pred akýmkoľvek iným.

• Predpokladajme napríklad, že čítate pasáž, v ktorej hlavný hrdina vstúpil do knižnice. Autor zväzky na policiach označuje skôr za „tomes“ ako „books“. Toto slovo vyvoláva v hlavách väčšiny čitateľov úplne iný obraz. Položte si otázku, či tento obrázok zodpovedá celkovému dojmu z knihy samotnej.
• Voľba slova a jazyk v dialógu sa používajú na vytváranie postáv a rozprávanie o ich osobnosti. Dobre napísané, všetky postavy nebudú hovoriť rovnako. Každý z nich bude mať svoj vlastný rytmus a verbálne tiky, rovnako ako skutoční ľudia. Zamyslite sa nad tým, ako jazyk postáv pomáha stavať tieto postavy v jednotlivcov a či sú postavy dynamické alebo ploché.

Prečítajte si nahlas, aby ste zvýraznili syntax. Syntax je vo všeobecnosti spôsob, akým je časť písma usporiadaná pomocou gramatiky a interpunkcie. To si všimnete viac, keď budete čítať nahlas, ako keď budete čítať potichu. Hlasné čítanie pasáže vám poskytne lepší pocit z rytmu a plynulosti slov. Nezabudnite dávať pozor na interpunkciu, aby ste vedeli, kedy máte prestávku.

• Ak si všimnete akékoľvek neobvyklé vetné štruktúry, zamyslite sa nad tým, aký vplyv to má mať na čitateľa.
• Môžete si tiež všimnúť náhlu zmenu štruktúry viet, napríklad jednoslovnej vety. Cieľom tejto zmeny je spravidla niečo zdôrazniť alebo upútať vašu pozornosť. Zamyslite sa nad tým, na čo vašu pozornosť priťahuje a prečo to môže byť dôležité.

Zvážte uhol pohľadu, z ktorého je priechod vyrozprávaný. Najmä ak čítate poéziu alebo beletriu, niekto vám rozpráva príbeh. Kto a prečo tento príbeh rozpráva, aké sú jeho obmedzenia, môže mať vplyv na samotný príbeh.

• Ak čítate príbeh napísaný v prvej osobe, zamyslite sa nad rozprávačom a nad dôvodmi, prečo tento príbeh hovorí. Oddelené aspekty príbehu, ktoré by poznali z iných častí príbehu, sú zo strany rozprávača iba špekuláciami alebo dohadmi. Položte si otázku, či je rozprávač spoľahlivý a prečo alebo prečo nie.
• Ak čítate niečo napísané v tretej osobe, určte, či je rozprávač obmedzený alebo vševediaci. Ak máte vševedúceho rozprávača z pohľadu tretej osoby, zvážte, či poznanie vnútorných myšlienok a motivácií všetkých postáv príbehu pomáha, alebo ho naopak brzdí.
• Tiež môže vašej analýze pomôcť predstaviť si rozprávaný príbeh z iného uhla pohľadu. Ako by sa napríklad líšil príbeh „Veľkého Gatsbyho“, keby bol rozprávaný z pohľadu Daisy?

Pýtajte sa, aby ste odhalili hlbší zmysel. Otázky, ktoré začínajú tým, ako a prečo, sú niektoré z vašich najcennejších otázok pri hlbšom skúmaní textu pri pozornom čítaní. Neberte nič tak, ako sa predpokladá, alebo tomu dôverujte len preto, že vám to povedal autor (alebo rozprávač).

• Nebojte sa, že dostanete na tieto otázky „správnu“ odpoveď. Aj keď môže existovať bežne (alebo dokonca univerzálne) interpretácia textu, neznamená to, že je jediným správnym výkladom, pokiaľ však svoju interpretáciu môžete podporiť informáciami z textu.
• Môžete mať prístup k interpretácii autora a k tomu, čo zamýšľal pri písaní prečítaného textu. Autorov výklad nie je jediným výkladom. Je úplne legitímne, že z textu dostanete niečo iné, ako zamýšľal autor.

Určite účel autora. Každý autor, ktorý si sadne k tomu, aby niečo napísal - či už ide o dielo literatúry faktu, báseň alebo beletriu - má na to dôvod. Majú informácie, ktoré vám chcú sprostredkovať, alebo príbeh, ktorý chcú povedať.

• Niekedy je skutočný autorov zámer skrytý v samotnom písaní. Autori beletrie môžu napríklad použiť alegóriu alebo satiru na politickú pointu alebo povedať niečo o spoločnosti.

Skúmajte pozadie autora. Pochopenie toho, kto bol autor, a časové obdobie ich písania vám môže pomôcť lepšie analyzovať text a zaradiť ho do kontextu s inými dielami.

• Autorské pozadie môže byť dôležité pri hodnotení vašej vlastnej reakcie na dielo. Historické postoje k pohlaviu, sexualite a náboženstvu môžu napríklad moderným čitateľom pripadať zvláštne alebo dokonca urážlivé.
• V rámci výskumu autorovho pozadia by ste sa mali tiež pokúsiť zistiť, s akými ďalšími autormi boli spojení. Môžete si prečítať časť prác týchto iných autorov, aby ste lepšie porozumeli tomu, ako sa vyvíjal a vyvíjal štýl vášho autora.

Hľadaj súvislosti s inými vecami, ktoré si prečítal. Rôzne spisy si často požičiavajú nápady, obrázky a námety z iných diel, ktoré boli predtým. Ak čítate niečo nedávno napísané, môžete nájsť prepojenie aj na filmy alebo televízne relácie.

• Zamyslite sa nad účelom týchto spojení. Zvážte, či toto spojenie autor urobil úmyselne, alebo bolo len nepriame.
• Autori sa niekedy pripájajú k už existujúcim dielam ako skratka na vybudovanie konkrétnej nálady alebo obrazu v mysli čitateľa. Ak napríklad čítate poviedku o šialenom vedcovi, ktorý navrhuje zábavný park, jedna z postáv by mohla spomenúť Jurský park. Za predpokladu, že Jurský park poznáte, máte v hlave už úplne sformovaný obraz, ktorý autor nemusel vytvárať od nuly.